Vox bloguli: Renáta Adamcová

To najlepšie z blogov od Renáta Adamcová


Na šľaktrafenie

🕔 14.1.2018

Prázdny byt. Smutno v ňom. Smutno vonku. Na menšiu porážku. Prázdna posteľ. Vankúš s menom. Vankúš nikoho. Pomôže možno alkohol. Predstavami opitá hľadám sprchu. V kúpeľni netečie voda. Nie je s kým si to rozdať. Pusto, sucho. Rozbité zrkadlo. Ani hlavu schladiť. Život býva občas celý na riť.

Celý článok

O Nádeji

🕔 7.1.2018

Nádej je niečo, čo hľadá básnik. Nádej je menší, zavše väčší otáznik. Nádej je rozbúrené more, vie byť i prístav. Nádej- slnko na oblohe, aj moja učiteľka občas prísna. Nádej- okno dokorán, tichá jak pierka vrán. Nádej skromná, Nádej bohatá, Nádej čas neráta. Nádej si kreslím v sebe, krehké krídla jej vedome beriem. Nádej je hádanka, Nádej […]

Celý článok


Doba bez dotykov?

🕔 31.12.2017

Objatiam z displeja, oči ľahko uveria. Obrazovka na dotyk, spotená ako myš. Ťukáme prstami do rána, čosi tu smartfónmi zaváňa. Bohatý online svet, stretnutí takmer niet. Už nie sú aktuálne. My predsa žijeme virtuálne.

Celý článok

Vyznanie

🕔 24.12.2017

Verím v seba, v dobro, lásku, v Boha, ktorý nepotrebuje náboženstvo. A ak ho predsa len potrebuje, je to náboženstvo moje vlastné, jedinečné, neopakovateľné, s vlastnými modlitbami šitými na mieru v daný okamih, s poďakovaniami, s prehreškami, s chybami, s prchavými pochybnosťami, náboženstvo bez predsudkov. Môj Boh je moja Cesta. A na tej Ceste nachádzam božie dary.

Celý článok


Nedopovedaná veta

🕔 17.12.2017

Opretá o jazyk, nejde ju vyjadriť. S trpkou arómou pre tisíc dôvodov. Na cestách, vo vani, sedí si od vlani. Voda ju vyzlieka. Vpíja sa do kostí človeka. Už sa viac nevráti jej účes strapatý. Má svoje korene- črepiny sklenené. Ako vrak lode sú slová nevypovedané. Uložené na dne, more im vládne.

Celý článok

naboso

🕔 10.12.2017

Mám rada ruku v ruke, studené i teplé v ponuke, oči jastrabie, úsmev aj nočné veselie. Úniky, návraty, mosty, jazerá, keď pri bozku sa nepozerá. Úprimné priania, stretnutia bez čakania, vôňu, keď prší, nie všetko, čo sa sluší. Mrknutie očkom, v knihe doslov, kŕdle vtákov, vesmírny zákon- Čo dáš sa ti vráti. Mám rada, keď sa príbeh nestratí, keď […]

Celý článok


Tekutá báseň

🕔 3.12.2017

Nepriepustné plášte do dažďa, chodidlá v kaluži, rozdielne ženy, rozdielni muži. Túžba však rovnaká, so slasťou vo fľaši dišputa, akosi rýchlo si niektorých pripúta. Smäd po víne, vraj je v ňom pravda, vypadne ten, kto zle zahrá. Skľúčenosť v tvári, zamknuté dvere, každý si inak svedomie perie. A ráno začnú sa ruky triasť. In vino veritas?

Celý článok

ruky

🕔 26.11.2017

Sú aké sú,osamelé, čisté, včera i dnes také isté. Zblízka túžiace a z diaľky ešte viac, opierajú sa o mesiac. Píšu ľúbostné listy, rátajú hviezdy v tmách, strácajú sa v neverách. Snívajú o pravej láske, tancujú po stole v kaviarni, majú ich radi aj maliari. Hmatom sa dá veľa nájsť, stratiť tiež, čo si človek navarí, však mal by zjesť.

Celý článok