Vox bloguli: Ida Želinská

To najlepšie z blogov od Ida Želinská


Štátny tajomník Braňo Ondruš tvrdí, že od januára 2016 sociálka názor dieťaťa nahráva. Je to klamstvo.

🕔 12.6.2016

Každé dieťa na Slovensku môže byť na chvíľu "štátne". Stačí, ak sa jeho rodičia nedohodnú ako sa oň budú starať po tom, čo sa rozídu. Potom, keď vletia do súdneho sporu mu je okamžite ustanovený kolízny opatrovník, ktorý ho zastupuje – vlastne je to taký advokát dieťaťa. A to, ako ten „advokát“ komunikuje so svojím klientom, vašim dieťaťom, vyzerá najčastejšie takto: sociálna pracovníčka či pracovník zhodnotí kde a ako býva, to je takzvané šetrenie v domácnosti, a raz – dva krát (skôr raz) ročne sa s dieťaťom stretne a rozpráva s ním. Za zavretými dverami, väčšinou krátko - pár minút, väčšinou v kancelárii, kde je ich viac (akože svedkovia). Vy si myslíte, že je to banalita (máte predsa kopec dôkazov o tom, ako žijete) – a potom s otvorenými ústami v súdnej sieni počúvate, ako ten cudzí človek navrhuje, koľko má s vami vaše dieťa stráviť víkendov, koľko nocí, koľko dní v roku si s ním môžete naplánovať dovolenku, alebo či bude musieť chodiť k psychológovi len preto, že jedného z rodičov nemôže ani cítiť. Zaostríte lepšie a uvidíte, že sudca tým slovám (na rozdiel od tých vašich) verí. Až vtedy vám dôjde, akú obrovskú moc tí nenápadní ľudia majú.

Celý článok

Profesionálni rodičia? To, čo nájdete v ich pracovných výkazoch, je lož

🕔 13.4.2016

Sú takí blázni, čo z práce nechodia domov: umelci, živnostníci... tí si svoju prácu tak nejako stále nosia so sebou, nepočítajú hodiny, príplatky, prestávky ani gastrolístky. Ale tak sa rozhodli. Chceli a chcú byť slobodní, chcú si sami platiť odvody a dane, chcú byť sami sebe šéfom. Ale na Slovensku máme jednu zvláštnu skupinu ľudí, čo tiež robí, 24 (hodín denne) x 7 (dní v týždni)) x 12 (mesiacov v roku). Nie sú to ľudia v slobodnom povolaní, sú to obyčajní zamestnanci, s riadnymi pracovnými zmluvami, uzatvorenými v zmysle Zákonníka práce. Profesionálni rodičia v detských domovoch. Po podpise tých zmlúv vyfasovali pracovný predmet (štátne dieťa) a nejaké tie pracovné nástroje (plienky a sunar) a začali: 24 x 7 x 12... Tie hodiny a mesiace pracujú bez príplatkov za nadčasy, za nočné, za sviatky. S jedným gastráčom denne (ak vôbec). Jednoducho to, čo nájdete v ich pracovných výkazoch, je lož.

Celý článok


O čom hovorím, keď hovorím o peniazoch v detských domovoch

🕔 15.3.2016

Keď som písala predchádzajúci blog o tom, ako tety a ujovia na úradoch žonglujú s osudmi detí, napadlo ma, že sa pozriem aj na to, či v bratislavskom kraji vôbec potrebovali v r. 2014 – 16 nový detský domov – navyše pre malé deti. To sa dá ľahko zistiť. Na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny každomesačne spracúvajú tzv. obložnosť – tabuľky, z ktorých je jasné, koľko je miest (voľných aj obsadených) a pre aké deti (v akom veku, s akým problémom). A aj to, koľko tých detí žije v skupinách a koľko v profesionálnych rodinách. Tak som si sadla a napísala som 17. 2. 2016 na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na odpoveď mali 8 pracovných dní – teda do 29. 2. 2016. Neodpovedali. Neodpovedali ani na urgenciu. V hlave sa mi zapla kontrolka. Vedela som, že kráčam dobrým smerom.

Celý článok

My sme tu profesionálne matky na osem hodín, alebo Ako sa dá skontrolovať detský domov

🕔 14.2.2016

Pár rokov v štátnych službách ma naučilo vidieť svet úradníckou optikou a dopredu vedieť ako inštitúcie budú postupovať, keď niekto upozorní na ich prešľap. Keď vybuchla kauza súkromného detského domova PETO, tušila som, čo bude nasledovať. Lucii som povedala: „Stav sa, že prvé čo urobia, keď to praskne, bude, že „opatrovateľky detí“, ktoré ešte pred týždňom hľadali inzerátmi, premenujú na profesionálne matky a budú tvrdiť, že tie s deťmi žijú priamo v tom dome.“

Celý článok


Ako za dve hodiny rozoznať dobrého človeka od dobrého herca

🕔 14.10.2015

Taký papier od psychológa, psychiatra, alebo zo sociálky, v poslednom čase aj od mediátora, vám vtedy, keď sa súdite o deti, zmení život šup šup. Menej kontaktu s deťmi, viac kontaktu s deťmi, alebo aj žiadny kontakt, či kontakt pol na pol, minimum prespávania, alebo žiadne prespávanie, polovica prázdnin, alebo len pár dní. Odborník na život vášho dieťaťa sa pozrie na váš príbeh a napíše posudok.

Celý článok

Ešte raz a tri plus jeden dôvod na to, prečo by sociálka nemala vstupovať do súkromia „len tak“

🕔 31.3.2015

Chcete vedieť, ako sa skončil príbeh Lucie a Dášky z predchádzajúceho blogu? Sociálka svoj návrh na výchovné opatrenie voči divokej farmárke, podaný na súd 20. 2. 2015 len preto, že ju nechcela „len tak“ – iba na základe anonymného udania, bez toho aby jej bolo jasne vysvetlené, čo sa u nej doma ide sledovať – pustiť do svojho domu, 24. 3. 2015 zo súdu stiahla.

Celý článok


Nevpustíte sociálku jeden jediný krát do bytu? Poženie vás na súd.

🕔 18.3.2015

Pred Luciiným domom zastalo auto a z neho vyšli tri ženy. Lucia pozdravila, povedala: „Počkajte prosím“ a zamávala šesťročnej dcére Dáške, ktorá odchádzala s veľkou kamarátkou za koníkmi. Podišla k sociálnym pracovníčkam: „Vpusťte nás do domu, vraj máte doma chovnú stanicu psov a nevyhovujúce podmienky, Dáške sa nevenujete,  je zanedbaná, špinavá, hladná, nechodí do škôlky“. […]

Celý článok

Čo ma úradníci naučili o adopciách

🕔 5.2.2015

Zdá sa to jednoduché: keď sa rozhodnete, že u vás doma je miesto ešte pre ďalšie dieťa, podáte si žiadosť. Vydokladujete, aký je váš životný štandard (kde pracujete, kde bývate), predložíte doklady o svojej bezúhonnosti a o tom, že váš zdravotný stav vám umožňuje postarať sa o dieťa, pustíte sociálnych pracovníkov do svojho súkromia a psychológov do svojich vzťahov a zmýšľania, a potom už len čakáte, kým vám úradníčka zavolá, že má pre vás dieťa, s ktorým sa môžu stretnúť. Bežíte na úrad, kde si prečítate dokumentáciu o malom človiečiku, pozriete sa na jeho fotografie, alebo video a poviete, že sa s ním chcete stretnúť. A potom s rozhodnutím za ním bežíte do detského domova alebo do nemocnice, proste tam, kde je...

Celý článok